Imrich Dugovič: “Keď príde správny čas tak to príde samo.”
MO: Bukasový masív začal verejne vychádzať po revolúcii v roku 1989. Závratne rýchlo ste sa stali v Modre a blízkom okolí legendou. Tvorili a hrali ste aj v časoch komunizmu?
Imrich Dugovič: Začali sme hrať v roku 1983. Prvý oficiálny album NUDAPLÁŽ sme vydali v roku 1989. Zúčastnili sme sa viacerých hudobných súťaží, ako napr. Zaprášené cesty v Banskej Bystrici, súťaž folkovej hudby, kde sme vyhrali s pesničkou Iršaj reage, Olomoucký tvarúžek a pobehali sme viacero veľkých festivalov na území Československa. Našim vtedajším zriaďovateľom bolo JRD Modra. Mali sme zmluvu s OPUSom a prvú dosku sme natočili za 5,5 hod. Takže úspech sme mali už počas éry komunizmu. Hrávali sme po celom Slovensku, v Čechách, okrem iného účinkovali sme aj v televízii.
MO: Prvý album s názvom Nudapláž, ktorý vyšiel v roku 1989 bol veľmi úspešný, obsahoval viaceré veľké hity, ako napr. Lítam s táčkama, U zubára, Iršaj reage, Míšačka a iné. Následné albumy si udržiavali vysokú kvalitu. Kde ste čerpali inšpiráciu pre piesne?
Imrich Dugovič: Začali sme hrať v klube mládeže tu v Modre, kde sme hrali niektoré známe české a slovenské pesničky. Inšpiráciu sme brali aj z amerických piesní, ku ktorým sa mi podarilo dostať vďaka sestre, ktorá dlhé roky žije v Kanade. Námety sme čerpali z reálneho života tu v Modre až sme sa prepracovali k repertoáru, ktorý máme dodnes. Vždy som sa snažil, aby pesničky mali širší záber a aby tomu rozumeli aj ľudia mimo Modry. Nedržali sme sa výlučne modranského dialektu. Snažili sme sa, aby nám porozumelo čo najviac ľudí.
MO: Ľudia Vás radi počúvajú pre humorné texty, dobrú hudbu a Modrania navyše aj pre modránske nárečí, v ktorom spievate. Dá sa povedať, že takýto je Imrich Dugovič? Plný humoru a hrdý Modran?
Imrich Dugovič: Neviem či sa považujem za hrdého Modrana, ale narodil som sa tu, žijem tu a lepšie mesto ako Modra pre svoj život som nevidel. Vedel by som si predstaviť žiť aj niekde inde, ale Modru mám rád. Niektorí kritici nám vyčítali, že sme prvoplánoví, ale nám to tak vyhovuje, hudbu robíme preto, aby sme sa zabavili my, aj diváci. Neriešime odkazy mladším generáciam ani celoslovenské, resp. celosvetové problémy, venujeme sa hudbe a zábave. Čím sme starší tým viac to zjednodušujeme.
MO: Ktoré hity považujete za najväčšie vo svojej kariére?
Imrich Dugovič: Kopa našich pesničiek zľudovela, ľudia si naše pesničky spievajú doma, pri ohni a pod. Nikdy sme sa nesnažili dobyť hitparády. Nemám špeciálnu pesničku, ktorú by som hral najradšej.
MO: Predpokladám, že hudba sa napriek času, ktorý tomu venujete nestala vašou profesiou. Čím sa popri hudbe živíte?
Imrich Dugovič: Odjakživa som robil zubného technika, odtiaľ som zobral aj námet pre pesničku „Od zubára“, neviem si predstaviť, že by niekto napísal výstižnejší text, ako človek z oboru.
MO: V akej etape sa Bukasový masív nachádza? Ako často koncertujete? Tvoríte ešte nové piesne?
Imrich Dugovič: Dovolil by som si povedať, že sme v etape hudobnej dospelosti, pochopili sme o čom tá muzika je. To sa dá dosiahnuť iba vekom a skúsenosťami. Žijeme teraz trošku z minulej slávy, hrávame teraz program, ktorý je podľa divákov najlepší. Túto zimu sa pripravujeme na nový album. Máme zmluvu, ktorá nám dáva voľnosť v príprave nového albumu, prešli sme aj nejakými personálnymi zmenami. Nerobíme podľa nejakej predpísanej osnovy, povedal by som, že sa snažíme tvoriť album spontánne. Keď príde správny čas, tak to príde samo.
MO: Ako často v roku vystupujete, na akých podujatiach Vás možno vidieť pravidelne?
Imrich Dugovič: Odkedy je lodenica, odvtedy tam vystupujeme, nevynechali sme žiadny ročník, ďalšie podujatia sú Country mlyn pri Malackách a vinobrania, či v Modre alebo v Pezinku, a ešte Trnavská trinástka. Hrá sa nám dobre všade, keď je zlá technika trošku sa síce trápime, ale snažíme sa, aby to nebolo poznať. Hrávame často benefične, pravidelne hrávame pre pezinský Lions club.
MO: Bukasový masív vydal svoj posledný album – Ventil kvality – v roku 2000. Už celé jedno desaťročie sa nevydalo nič iné. Čím to je?
Imrich Dugovič: Nový album pripravujeme už dva roky, nikam sa neponáhlame, ako som už povedal, ono to príde samo.
MO: Máte prehľad akú predajnosť Vaše cd dosahujú?
Imrich Dugovič: Veľa nepredávame, ale predávame pravidelne, okolo 1000 albumov za rok. Najpredávanejší album bol náš prvý album NUDAPLÁŽ, v prvom roku sa neoficiálne predalo 4500 kusov, čo bolo na regionálnu kapelu dosť, nám na tom moc nezáležalo, pretože hudbu robíme pre fanúšikov, nie preto, aby nás živila. Niektoré pesničky, ktoré sme zložili sme nikdy nehrali. Na trhu sú súčasne 4 albumy, ktoré vydáva Závodsky s. r. o., sú to myslím Juanita, Modra, Slovensko a Ventil kvality. Dostať sa k albumom, ktoré sme vydali pod OPUSom je trošku problém, kvôli autorskym právam.
MO: Získali ste si tunajšie obecenstvo hudbou, nezameniteľnými textami, ktoré jedinečným spôsobom hovoria o miestnych pomeroch, kultúre, popredných témach. Na druhej strane spievate v modranskom nárečí. Nepociťovali ste to ako obmedzujúci faktor pri šírení Vašej tvorby, najmä keď zoberieme na vedomie, že Slovensko má veľa nárečí a ťažko si niekedy rozumieť?
Imrich Dugovič: Nie, s týmto sme problém nikdy nemali, skôr naopak, ľuďom sa to páči, pesničky sú živé a nikdy sme sa nestretli s tým že by to bolo treba riešiť. Ukázala nám to prax, problém s modranským nárečím sme nemali ani v Čechách ani na Slovensku.
MO: Ste rodený Modran, vo Vašej tvorbe ju priamo či nepriamo spomínate, dokonca ste podľa nej nazvali album. Zdá sa, že „modranskú“ mentalitu poznáte dokonale. Ako vnímate Modru dnes? Ako by ste ju opísali?
Imrich Dugovič: Ja tvrdím o Modre, že v Modre je dobre bývať, spať a chodiť do školy. Ale z Modry mám pocit že tu podnikať je dopredu zabité. Je tu priestor pre umelcov, keramikov, je tu kľud, blízko les, takže na spánok a kľud je tu výborne. To je tu odjakživa, Modra bola vždy malomestská, každý tu má svoju pivnicu, ale nevidím to ako negatívum, proste to tak je a mne sa to tak páči. Politický život sa mi nepáči, ale som viac menej papučový kritik, keď si pozriem zasadnutia mestského zastupiteľstva, tak neviem či mám plakať alebo sa smiať, pripadá mi to ako divadlo napísané podľa scenára. Som toho názoru že do politiky by mali ísť len bohatí, pretože chudobný politik bude vždy politikom pre seba a nie pre svojich voličov.
MO: Modre ste obetovali strašne veľa. Stali ste sa „vyslancom“ Modry do okolitého sveta. Pociťuje aj Vy zo strany Modry vďaku a podporu?
Imrich Dugovič: V princípe nás nikdy nepodporili, ale nikdy sme sa nesnažili o ich podporu. Vždy sme sa však snažili o nezávislosť, nemáme podpísanú žiadnu exkluzívnu zmluvu. Modra ako mesto nás nikdy nepodporila, nás podporujú ľudia ktorí nás chcú počuť. V podstate sa dá povedať že sme sa nikdy nechceli viazať. Máme záväzky len voči sebe a svojim poslucháčom.
MO: Blíži sa Vinobranie 2009. Uvidíme Vás vystupovať?
Imrich Dugovič: Predpokladám, že áno, ústne sme sa dohodli. Na pezinskom vinobraní predpokladám, že vystúpime tiež, ale to nie je ešte isté.
MO: Ako trávite leto?
Imrich Dugovič: Hrávame len cez víkend, nakoľko cez týždeň máme pracovné povinnosti. Viac menej hráme každý jeden víkend. Ak má niektorý z nás dovolenku, tak vždy sa nájde záskok. Takže v podstate oddychujeme marec, apríl. Už pár rokov nedovolenkujem, pre mňa dovolenka bola viac menej prvé dva septembrové týždne, po lodenici, to bol môj čas na dovolenku.
© DESIGNED BY
Imrich Dugovič: “Keď príde správny čas tak to príde samo.”
MO: Bukasový masív začal verejne vychádzať po revolúcii v roku 1989. Závratne rýchlo ste sa stali v Modre a blízkom okolí legendou. Tvorili a hrali ste aj v časoch komunizmu?
Imrich Dugovič: Začali sme hrať v roku 1983. Prvý oficiálny album NUDAPLÁŽ sme vydali v roku 1989. Zúčastnili sme sa viacerých hudobných súťaží, ako napr. Zaprášené cesty v Banskej Bystrici, súťaž folkovej hudby, kde sme vyhrali s pesničkou Iršaj reage, Olomoucký tvarúžek a pobehali sme viacero veľkých festivalov na území Československa. Našim vtedajším zriaďovateľom bolo JRD Modra. Mali sme zmluvu s OPUSom a prvú dosku sme natočili za 5,5 hod. Takže úspech sme mali už počas éry komunizmu. Hrávali sme po celom Slovensku, v Čechách, okrem iného účinkovali sme aj v televízii.
MO: Prvý album s názvom Nudapláž, ktorý vyšiel v roku 1989 bol veľmi úspešný, obsahoval viaceré veľké hity, ako napr. Lítam s táčkama, U zubára, Iršaj reage, Míšačka a iné. Následné albumy si udržiavali vysokú kvalitu. Kde ste čerpali inšpiráciu pre piesne?
Imrich Dugovič: Začali sme hrať v klube mládeže tu v Modre, kde sme hrali niektoré známe české a slovenské pesničky. Inšpiráciu sme brali aj z amerických piesní, ku ktorým sa mi podarilo dostať vďaka sestre, ktorá dlhé roky žije v Kanade. Námety sme čerpali z reálneho života tu v Modre až sme sa prepracovali k repertoáru, ktorý máme dodnes. Vždy som sa snažil, aby pesničky mali širší záber a aby tomu rozumeli aj ľudia mimo Modry. Nedržali sme sa výlučne modranského dialektu. Snažili sme sa, aby nám porozumelo čo najviac ľudí.
MO: Ľudia Vás radi počúvajú pre humorné texty, dobrú hudbu a Modrania navyše aj pre modránske nárečí, v ktorom spievate. Dá sa povedať, že takýto je Imrich Dugovič? Plný humoru a hrdý Modran?
Imrich Dugovič: Neviem či sa považujem za hrdého Modrana, ale narodil som sa tu, žijem tu a lepšie mesto ako Modra pre svoj život som nevidel. Vedel by som si predstaviť žiť aj niekde inde, ale Modru mám rád. Niektorí kritici nám vyčítali, že sme prvoplánoví, ale nám to tak vyhovuje, hudbu robíme preto, aby sme sa zabavili my, aj diváci. Neriešime odkazy mladším generáciam ani celoslovenské, resp. celosvetové problémy, venujeme sa hudbe a zábave. Čím sme starší tým viac to zjednodušujeme.
MO: Ktoré hity považujete za najväčšie vo svojej kariére?
Imrich Dugovič: Kopa našich pesničiek zľudovela, ľudia si naše pesničky spievajú doma, pri ohni a pod. Nikdy sme sa nesnažili dobyť hitparády. Nemám špeciálnu pesničku, ktorú by som hral najradšej.
MO: Predpokladám, že hudba sa napriek času, ktorý tomu venujete nestala vašou profesiou. Čím sa popri hudbe živíte?
Imrich Dugovič: Odjakživa som robil zubného technika, odtiaľ som zobral aj námet pre pesničku „Od zubára“, neviem si predstaviť, že by niekto napísal výstižnejší text, ako človek z oboru.
MO: V akej etape sa Bukasový masív nachádza? Ako často koncertujete? Tvoríte ešte nové piesne?
Imrich Dugovič: Dovolil by som si povedať, že sme v etape hudobnej dospelosti, pochopili sme o čom tá muzika je. To sa dá dosiahnuť iba vekom a skúsenosťami. Žijeme teraz trošku z minulej slávy, hrávame teraz program, ktorý je podľa divákov najlepší. Túto zimu sa pripravujeme na nový album. Máme zmluvu, ktorá nám dáva voľnosť v príprave nového albumu, prešli sme aj nejakými personálnymi zmenami. Nerobíme podľa nejakej predpísanej osnovy, povedal by som, že sa snažíme tvoriť album spontánne. Keď príde správny čas, tak to príde samo.
MO: Ako často v roku vystupujete, na akých podujatiach Vás možno vidieť pravidelne?
Imrich Dugovič: Odkedy je lodenica, odvtedy tam vystupujeme, nevynechali sme žiadny ročník, ďalšie podujatia sú Country mlyn pri Malackách a vinobrania, či v Modre alebo v Pezinku, a ešte Trnavská trinástka. Hrá sa nám dobre všade, keď je zlá technika trošku sa síce trápime, ale snažíme sa, aby to nebolo poznať. Hrávame často benefične, pravidelne hrávame pre pezinský Lions club.
MO: Bukasový masív vydal svoj posledný album – Ventil kvality – v roku 2000. Už celé jedno desaťročie sa nevydalo nič iné. Čím to je?
Imrich Dugovič: Nový album pripravujeme už dva roky, nikam sa neponáhlame, ako som už povedal, ono to príde samo.
MO: Máte prehľad akú predajnosť Vaše cd dosahujú?
Imrich Dugovič: Veľa nepredávame, ale predávame pravidelne, okolo 1000 albumov za rok. Najpredávanejší album bol náš prvý album NUDAPLÁŽ, v prvom roku sa neoficiálne predalo 4500 kusov, čo bolo na regionálnu kapelu dosť, nám na tom moc nezáležalo, pretože hudbu robíme pre fanúšikov, nie preto, aby nás živila. Niektoré pesničky, ktoré sme zložili sme nikdy nehrali. Na trhu sú súčasne 4 albumy, ktoré vydáva Závodsky s. r. o., sú to myslím Juanita, Modra, Slovensko a Ventil kvality. Dostať sa k albumom, ktoré sme vydali pod OPUSom je trošku problém, kvôli autorskym právam.
MO: Získali ste si tunajšie obecenstvo hudbou, nezameniteľnými textami, ktoré jedinečným spôsobom hovoria o miestnych pomeroch, kultúre, popredných témach. Na druhej strane spievate v modranskom nárečí. Nepociťovali ste to ako obmedzujúci faktor pri šírení Vašej tvorby, najmä keď zoberieme na vedomie, že Slovensko má veľa nárečí a ťažko si niekedy rozumieť?
Imrich Dugovič: Nie, s týmto sme problém nikdy nemali, skôr naopak, ľuďom sa to páči, pesničky sú živé a nikdy sme sa nestretli s tým že by to bolo treba riešiť. Ukázala nám to prax, problém s modranským nárečím sme nemali ani v Čechách ani na Slovensku.
MO: Ste rodený Modran, vo Vašej tvorbe ju priamo či nepriamo spomínate, dokonca ste podľa nej nazvali album. Zdá sa, že „modranskú“ mentalitu poznáte dokonale. Ako vnímate Modru dnes? Ako by ste ju opísali?
Imrich Dugovič: Ja tvrdím o Modre, že v Modre je dobre bývať, spať a chodiť do školy. Ale z Modry mám pocit že tu podnikať je dopredu zabité. Je tu priestor pre umelcov, keramikov, je tu kľud, blízko les, takže na spánok a kľud je tu výborne. To je tu odjakživa, Modra bola vždy malomestská, každý tu má svoju pivnicu, ale nevidím to ako negatívum, proste to tak je a mne sa to tak páči. Politický život sa mi nepáči, ale som viac menej papučový kritik, keď si pozriem zasadnutia mestského zastupiteľstva, tak neviem či mám plakať alebo sa smiať, pripadá mi to ako divadlo napísané podľa scenára. Som toho názoru že do politiky by mali ísť len bohatí, pretože chudobný politik bude vždy politikom pre seba a nie pre svojich voličov.
MO: Modre ste obetovali strašne veľa. Stali ste sa „vyslancom“ Modry do okolitého sveta. Pociťuje aj Vy zo strany Modry vďaku a podporu?
Imrich Dugovič: V princípe nás nikdy nepodporili, ale nikdy sme sa nesnažili o ich podporu. Vždy sme sa však snažili o nezávislosť, nemáme podpísanú žiadnu exkluzívnu zmluvu. Modra ako mesto nás nikdy nepodporila, nás podporujú ľudia ktorí nás chcú počuť. V podstate sa dá povedať že sme sa nikdy nechceli viazať. Máme záväzky len voči sebe a svojim poslucháčom.
MO: Blíži sa Vinobranie 2009. Uvidíme Vás vystupovať?
Imrich Dugovič: Predpokladám, že áno, ústne sme sa dohodli. Na pezinskom vinobraní predpokladám, že vystúpime tiež, ale to nie je ešte isté.
MO: Ako trávite leto?
Imrich Dugovič: Hrávame len cez víkend, nakoľko cez týždeň máme pracovné povinnosti. Viac menej hráme každý jeden víkend. Ak má niektorý z nás dovolenku, tak vždy sa nájde záskok. Takže v podstate oddychujeme marec, apríl. Už pár rokov nedovolenkujem, pre mňa dovolenka bola viac menej prvé dva septembrové týždne, po lodenici, to bol môj čas na dovolenku.